My a rodičia
Ani som si neuvedomila, kedy, a už som sa dostala k ďalšej časti LÁSKY.
Rodičia sú všetko. A pokiaľ to tak nevnímate, priznajte si, že od vášho narodenia až po nejaký dvanásty rok života BOLI.
Lenže už vo vyššom veku si nedokážeme uvedomovať, koľko toho pre nás robia, obetujú a ako nás milujú. Puberta je hrozným obdobím, pretože máme výkyvy nálady a neustále sa na niečo hneváme. Často sa terčom nášho hnevu stávajú rodičia a myslíme si, že oprávnene. Veď sú prísny! Nedovolia mi ísť von! Kričia na mňa vždy, keď niečo omylom pokašlem!
Oh, tiež som často taká... Mrzí ma to
Vtedy si treba radšej prehryznúť jazyk ako ubližovať takým úžasným ľuďom. Všetko nás naučili, od najdôležitejšieho až po krásne zbytočnosti
Pomáhali a vždy sú tu aby pomohli...
Pokiaľ máte pocit, že vo vašom vzťahu je už všetko nanič, napravte to. Rodičia si voči svojim dospievajúcim deťom udržiavajú jemný odstup. Nie preto, že by z nich boli sklamaní, nahnevaní na nich alebo niečo podobné. Ale preto, že majú strach z odmietnutia. Takí sme my, ľudia. Odmietnutie je jedna z najhorších sklamaní a bolestí v jednom.
Preto sa vám možno zdá, že k vám niekedy nie sú úprimní. Viete čo? Choďte za nimi a bez slova ich obíjmite Veľa sa toho môže zmeniť.